Krátka charakteristika kníh:

A. kresťanská duchovná literatúra:

 

1. FAKTY a  ÚVAHY  O  VIERE  (a niektorých problémoch)  KRESŤANOV

(A5, 308 strán)

Kniha sa zaoberá širokým spektrom otázok, týkajúcich sa viery a života kresťanov, ale i niekto­rých ich problémov, vyplývajúcich napr. z nesprávnej interpretácie niektorých textov hlavného zdroja ich vierouky (Biblie), alebo z preberania názorov a životného štýlu okolitého sveta, ovplyv­neného mnohými novo­po­han­skými náboženstvami, ale najmä sústavnou indoktrináciou myšlien­kami ateistických humanistov. Môže dobre poslúžiť nielen tým, ktorí sa zaujímajú o tieto veci „ex privata industria“ (napr. kvôli vyjas­ne­nie si niekto­rých – často nejednotne chápaných – otázok kres­ťanského učenia i praxe), ale môže sa stať aj vhod­nou pomôckou pre učiteľov a študentov pri výučbe nábožen­stva (najmä na stredných školách).

Kniha je rozdelená na tri časti:

I. VIERA: V úvodnej časti (v akejsi „prvouke vierouky“) sú vysvet­lené zá­klad­né pojmy, napr. čo je to vie­ra, láska (agapé), osprave­dlnenie, obrá­tenie atď. Ďalej tu čitateľ nájde „netradičnú“ exe­gézu Mod­litby Páno­vej („Otče­náš“), poznámky (opäť „ne­­tra­dič­né") k De­sa­toru, krédu a k niekto­rým iným dôležitým teologickým otázkam, napríklad: ako chápať a vysvet­ľovať Písmo (základy her­meneu­tiky a exegézy), ako je to s obe­ťami (v mi­nulosti a dnes), prečo človek niekedy nerozumie Bohu, čo je a aký je život, odkiaľ pochádza a kam smeruje, ako je to „so životom po živote“? atď.

II. KRESŤANIA a svet (a „svet v kresťanoch“): O tom, ako sa kresťania vyrovnávajú s problé­mami z kon­­frontácie so svetom; o vplyve sveta na nich, ale aj o ich pôsobení na svet, o evanje­lizácii, o kres­ťanskej rodine, o vzťahu k starým ľuďom, k vrch­nosti, ale aj o úplatkoch, o zdraví a cho­robe (sú tu i prak­tické rady pre správnu životosprávu a pre ošetrovanie chorých) atď.

III. CIRKEV, cirkvi a náboženstvá: O Cirkvi Kristovej i o „cirkvách svetských“, o sviat­koch, sym­boloch, tradíciách i nie­kto­rých dogmách, ale tiež o nekresťan­ských nábožen­stvách (islame, juda­iz­me) a syn­kretických či novopohanských kultoch (ako je napr. New Age, rôzne odrody hinduizmu, bud­hizmu, mu­nizmus, scientológia atď.). Sú tu aj state o glo­balizácii – politicko-ekonomicko-vo­jen­skej i nábo­žensko-ideologic­kej (t.j. o synkre­tických tendenciách globalistov, skrý­vajúcich sa nie­ke­dy za po­pulárny – a často zneuží­vaný – „ekumenizmus“). Čo o tom všet­kom hovoria biblické pro­roc­tvá?

 

 2. FAKTY a ÚVAHY O ŽIVOTE – o jeho pozoruhod­nos­tiach, pôvode, podobách, poruchách, poslaní, pokračo­vaní…

(A5, 108 strán).

Autor ponúka pohľad na život – tento jedinečný, obdivuhodný, vedou nevysvetlený a nevysvetliteľný fenomén – z rôznych aspektov, najmä (ale nielen) bio­logického a du­chov­ného. V knihe – ako naznačuje jej podtitul – nájdete FAKTY o:

pozoruhodnostiach života (o rôznych, často veľmi podivuhodných formách života; o divoch živej prí­rody, o tzv. „inteligentnom designe“; o tom, ako vynálezcovia kopí­rujú to, čo už bolo dávno „vynájdené“ – Stvoriteľom…),

pôvode života (o spo­re „evolúcia verzus kreácia“; o „hlinených nohách darvinizmu“; o tom, ako je to s tzv. „vedec­kým svetovým názorom“…),

podobách života (o troch úrov­niach života: vegetatívnej, animálnej a duchovnej; a o vzťa­­­hoch medzi nimi),

problémoch života (predovšetkým o cho­robách, ich príčinách; ale i o zdraví, o uzdra­vo­vaní a ošetrovaní)

a ÚVAHY o:

poslaní života (o jeho zmysle a cieli) a o

pokračovaní života (o tom, ako je to s tzv. reinkarnáciou, t.j. „prevteľovaním“, atanáziou, t.j. nesmrteľnosťou a s ana­stáziou, t.j. vzkriesením).

 

 

3. L. N. TOLSTOJ a jeho životné otázky – VIERA a UMENIE 

(A5, 125 strán).

Túto knihu označil jej autor ako „malú splátku veľkého dlhu“ voči Tolstému: ma­la by aspoň tro­chu zmierniť neprávosti, ktoré sú páchané na jednom z najväč­ších svetových géniov – umel­covi, mysliteľovi, reformátorovi a neľútostnom kritikovi spo­ločnosti, z kto­rej sám pochá­dzal; neprávosti, ktoré sú na ňom páchané jednak ig­no­rovaním (nevydáva­ním jeho diel, naj­mä tých, ktoré si on najviac cenil, teda trakt­átov, kritických pojednaní, ale aj beletris­tických diel z po­sled­ného obdobia svojho života), jednak jeho otvoreným ohová­raním, očierňovaním (takým je napr. pamflet „Star­ší brat „Pánaboha“ v kni­he „Inte­lektuáli“ od P. John­sona, ktorá je na našom kniž­nom trhu). Autor vo svojej knihe ponúka jednak „skicu portrétu Tolstého“ – mys­liteľa, reformátora, umelca, človeka–kresťana (ktorý svoje kresťanstvo berie veľmi vážne), jednak vlast­ný preklad sied­mych kratších Tolstého diel z po­s­ledného obdobia jeho života (niektoré sú uverejnené celé, z iných sú vybraté typické ukáž­ky); čitateľ bude možno pre­kvapený ich aktuálnosťou – i dnes, po zhruba sto rokoch od ich napísania.

 

 

4. POZNANIE... – otázka života a smrti

(1. vydanie: A5, 93 strán; 2. vydanie: A5, 186 strán).

Poz­na­nie Boha a Jeho Syna je podmienkou i známkou spásy, t.j. získania več­ného života (podľa J 17,3). Inou alternatívou je: nepoz­na­nie Boha, od­mie­tnutie evan­­jelia Ježiša Krista – a následná smrť, večné zahynutie, definitívna zá­hu­ba (2Tes 1,8.9). Lebo: „Boh nám dal večný život… v Jeho Synovi: kto má Syna, má život; kto nemá Bo­žieho Syna, nemá život.“ (1J 5,11.12).

Ale sú tie poznania, ktoré ponúkajú vierouky rôznych cirkví, tým naozaj­stným, pra­vým poznaním? Cesta k pra­meňu (poznania) sme­ruje vždy proti prúdu (tradícií, konvencií, ale často i cirkevných dogiem).

 (1. vydanie je vypredané).

 

 

5. ATEIZMUS – TEIZMUS – KRES­ŤAN­STVO

 (A5, 150 strán)

 Kniha sa skladá zo štyroch častí: I. NEVE­RECTVO a VIERA (o kres­ťan­skej viere i „viere“ nevercov), II. VIERA a KRESŤAN­STVO (nie kaž­dý kto „ve­rí“ je kresťanom; o ceste k vie­­re, zdo­lávaní pochybností a iných pre­kážok), III. KRES­ŤAN­STVO a ŽI­VOT (dôležité otáz­ky kresťan­stva vo vie­rouke i v pra­xi), IV. ZMY­SEL a CIEĽ ŽIVOTA.

 

 

6. »NOVÝ VEK« alebo KONIEC TOHOTO (»STA­­RÉHO«) VEKU?

(A5, 70 strán)

Hnutie New Age – nepriateľ kresťanstva; čo mali s ním spo­ločné naciz­mus a komunizmus? Za čím všetkým sa skrýva toto hnutie? (Ezoterika, východ­né kulty, tzv. alternatívna me­dicína, globalizmus atd.). Aký je pohľad kresťanov na tieto otáz­ky? Ideológia evolu­cio­nistov (darvinistov) a jej „hlinené no­hy“. Nie­čo o érach, letopoč­toch, kalen­dároch.

 

 

 

 7. ÚVAHY – podnety na zamyslenie pre veriacich i „neveriacich“

(A5, 92 strán)

 

O vzťahu vedy a viery, o pod­state viery kresťanov; o zdraví i chorobe; o pomoci ľuďom na pomoc odkázaným a o iných dôležitých otázkach; + vyše 60 duchov­ných „mini“ úvah („kvapiek“).

 

 

 8. BYŤ KRESŤA­NOM – prečo a ako?

 (30 strán).

 

Evanjelizačná brožúra, v ktorej sú stručne zhrnuté základy viery kresťanov: Čo to znamená byť kresťanom? Možno, že si členom niektorej kresťanskej cirkvi, ale si aj údom Cirkvi Kristovej („Kristovho tela“)? Možno sa aj občas uchádzaš u Boha o Jeho priazeň, rád od Neho prijímaš pomoc a rôzne dary, ale či aj splácaš svoje dlhy voči Nemu a plníš si svoje povinnosti voči Jeho synom a dcéram, t.j. tvojim blížnym?

  
 

 

 9. MOJE KRÉDO – v čo, komu a prečo verím

(A5, 87 strán).

Nie je to iba osobné vyznanie au­tora, ale aj pohľad na krédo (vyznanie) kresťana vo svetle Božieho slova (teda nie nebib­lických dogiem).

 

 

 10. Listy cirkvi

(A5, 22 strán)

V prvej časti je uverejnená polemika medzi „kresťan­ský­mi evolu­cionistami“ a „kreacionistom“, ktorá prebehla v r. 2002-2003 na stránkach časopisu ECAV Cirkevné listy; v druhej časti (Listy) sú kritické pripomienky autora k po­stojom niektorých cirkevných čini­teľov k otáz­kam „eku­me­nizmu“ (synkretizmu a evo­lucionizmu.

 
 

 

11.Viera ateistov a synkretistov verzus viera kresťanov

(A5, 95 strán)

Kniha sa zaoberá veľkým sve­toná­zoro­vým sporom a ponúka odpo­vede na výhrady (obvinenia) „kri­tikov“ (nepria­teľov) kresťanskej vie­ry; je rozdelená na štyri časti: I. Stvoril nás Boh, či evo­lú­cia?  II. Koná Boh vo svete? (O zá­zrakoch, o prítomnosti zla a utrpenia vo svete, o „nových ľuďoch“); III. Čím je Biblia? (O vie­ro­hodnosti Biblie, o jej pôvode a vý­zna­me); IV. Kým bol Ježiš? Bol Kristom? Čím je Kristus? Je jedinou cestou k Bohu?

 
 

 

12. Adolf von Harnack: Stručné Dejiny dogmy

(A5, 244 strán)

 

Prvé vydanie slovenského prekladu knihy, ktorá patrí ku „klasike“ svetovej teologickej lite­ratú­ry. Autor, svetoznámy nemecký teológ, veľmi prehľadne a pôsobivo opisuje dejiny dogmy – mohli by sme aj po­vedať: vývoj kresťanského myslenia – od apoštolskej doby až po 16. stor., ke­dy sa – podľa au­tora – vývoj dogmy končí, a to trojakým spôsobom: v potrident­skom kato­li­ciz­me, v socini­anizme a v evan­jelic­kej reformácii. Kniha veľmi presvedčivo a pôsobivo uka­zuje ako sa pôvodne jasné a jednoduché evan­jelium postupne deformovalo a zatemňovalo pohanskou fi­lo­zofiou, ako bola evan­jeliová sloboda udusená cirkevným zákonníctvom, ako všet­­ko nakoniec skostnatelo v ri­gídnych, nemenných dogmách, ktoré sú často od pravého, biblického evanjelia veľmi vzdialené.

 

 

13. Kultúra Západu v agónii – O cestách európskeho umenia a estetiky od renesancie až po ich exitus 

a o západnej civilizácii vo svetle biblických proroctiev.

(A5; 200 strán, z toho 36 str. obr. príloha na kriedovom papieri – 307 reprodukcií od 121 umelcov)

 

1. Aké boli cesty európskeho umenia a myslenia? Aké premeny postihli filozofické ná­zory a umelecké štýly za posledné pol­tisícročie (od talianskeho quttrocenta  po „moderniz­mus“ 20. sto­­ročia)? – 2. Čo je a aký je humanizmus? K čo­mu viedol priamo a čo spôsobil nepriamo (rôz­ne reakcie na hu­manizmus a ich dôsledky)? – 3. Čo je a aké je umenie? Čo o tom hovoria kresť­anskí myslitelia a čo tvrdia ateistickí estetici (filozofi a umelci)? – 4. Čo je a aká je na­ša civilizácia? A aké sú jej výhľady pri prevratne sa rozvíjajúcej technike a sú­čas­ne prudko upadajúcej kul­túre (este­tike a etike)?

 Na tieto otázky (i viaceré iné) hľadá odpovede autor tejto knihy. Pritom vychádza: – a.) zo vzájom­nej konfrontácie ná­zorov najvplyvnejších mysliteľov a umel­cov rôznych svetonázorov a f­ilo­zo­fic­kých, resp. umeleckých smerov, – b.) zo vzájomnej konfrontácie diel umelcov svetového mena za obdobie vrcholnej renesancie až po nástup „modernizmu“ na konci de­vät­nás­teho a v pr­vej polo­vici 20. sto­ročia, – c.) z kon­fron­tácie faktov (historických i súčas­ných udalostí a spo­lo­čenských javov) s bi­­blickými textami.

Kniha má päť častí a pomerne obsiahly prológ a epilóg. V časti I. – IV. autor sprevádza čita­teľa po najvýznamnejších centrách svetového umenia obdobia od 15. do 20. storočia. V časti V., na­zvanej „Ako ďalej“, sú úvahy o „pro­gnóze“ (ďal­šom vývoji) umenia a západnej kultúry vô­bec. Prológ obsa­huje stručný náčrt filozofických ná­zo­rov od počiatku humanizmu po exis­ten­cializmus a Epilóg pohľad na niektoré významné udalosti a spoločenské javy súčasného sveta cez prizmu biblických proroctiev.

Autor by si želal, aby si čitateľ (po dôkladnom zvážení uvedených faktov) sám urobil predstavu o stave súčasnej kultúry Západu a aby si našiel svoje miesto v cho­rom organizme nášho sveta (pretože okrem chorobou zachvátených orgánov v ňom predsa len ešte existujú aj „kolónie zdravých buniek“).

 

14. Kamienky z mozaiky ANTROPOLÓGIE: darvinizmus, biblická antropológia, „dynamológia“

(„malá exkurzia do sveta veľkých síl“)

(A5, 128 strán)

Antropológia – náuka o človeku je veľmi široký a „pestrý“ vedný odbor. Je to v podstate mozaika, skladajúca sa z množstva kamienkov rozličnej farby a veľkosti; niektoré z nich sú v cen­tre obrazu a podieľajú sa na zobrazení „ústrednej postavy“ (resp. „deja“), iné ústredný výjav iba dopĺňajú alebo „dekorujú“. Ale aby bola vec ešte zložitejšou: veľa je nielen kamienkov, ale aj samotných mozaík je niekoľko, a každá z nich zobrazuje človeka inak (cieľom každej antropológie je pritom podanie kompletného a verného obrazu človeka): úplne inak vypadá človek na mozaikách, pochádzajúcich z dielní humanistických, čiže evolucionistických (ateistických) vedcov a mysliteľov, ako na tých, ktoré ponúkajú napríklad ich kolegovia z „krea­cio­nis­tic­kého“ (teistického) tábora (či už kresťanského alebo židovského).

Autor tejto publikácie dáva na vedomie svojmu čitateľovi už názvom knihy, že nejde o kompletný obraz – taký obraz nepodáva ostatne žiadna kniha o antropológii (a to pre obsiahlosť „antropologickej problematiky“) –, ale iba o „kamienky z mozaiky¼“. Sú to však kamienky veľmi pestré, a sú „zo samého stredu obrazu“, teda také, ktoré sú pre zobrazenie podstaty a zachytenie charakteru toho, koho (resp. čo) zobrazujú najdôležitejšie.

Biológia, teológia (presnejšie biblická zvesť) a fyzika poskytujú tri rôzne pohľady, resp. pohľady z troch rôznych strán na vysokú „horu poznania“ života všeobecne, a života človeka špeciálne. Syntéza týchto troch pohľadov môže prispieť k náj­de­niu najschodnejšej „trasy výstupu“ na túto neprebádanú „horu“. Pomáha odhaliť mnohé súvislosti, ktoré sú nielen poučné, užitočné, ale aj zaujímavé a krásne.

Autor ponúka fakty, videné zo spomínaných troch pohľadov, a to s nádejou, že čitateľ v nich nájde práve to poučné, užitočné, zaujímavé a krásne. A možno, že práve to ho podnieti venovať sa hlbšie (a širšie) týmto otázkam, získavať ďalšie informácie, a vytvárať si tak komplexnejší obraz o človeku (teda i o sebe), a o stvorenstve vôbec. Uvidí tak divy a nádheru, ktorú by inak nevidel. Lebo iba odstránenie klapiek jednostrannosti alebo povrchnosti z „očí našej mysle“ nám umožňuje dívať sa, uvažovať i konať tak, že dokážeme vidieť, akceptovať a rešpektovať mnohé veci, ktoré pre nás predtým boli „neviditeľné, hoci ležali pred našimi očami.

 

15. PRÍBEHY, PRISTAVENIA (a PRÍDAVKY)...

(A5; 76 strán)

Príbehy môžu byť rôzne, napr. okrem dobrodružných (či dokonca „akčných“) i „nedobrodružné“ (či dokonca „všed­né“, kaž­do­denné); po­pri fiktívnych (či dokonca fantastických) i realistické (či dokonca reálne, autentické)

Pristavenie sa môže byť i pripomenutím si a zamyslením sa. A pri­po­­me­nu­tie mô­že byť aj napomenutím (ktoré môže byť užitočné pre tých, čo sa dokážu zamyslieť).

Prídavky dopĺňajú a „doťahujú“ – vlastne dopovedajú „napovedané“ (napr. v „prí­behoch“ alebo „pristaveniach“).

Naše „príbehy“ nie sú určené pre tých, ktorí hľadajú vzru­šenie (do­brodružstvo), ani pre tých, čo prahnú po krvi a zločinoch (čo sa vyžívajú v drsných „akčných“ príbehoch), ba ani pre tých, čo obľubujú ta­jom­nosť, ktorým učarovala „mysterióznosť“ (a ktorých často „po­čaroval“ okultizmus – rodný brat mysterióznosti).

Kniha je určená tým, ktorí dokážu zamýšľať sa nad tým, čo prečítajú, ale aj nad tým, čo prežívajú – (nad svojimi vlastnými „príbehmi“); je určená tým, čo sa dokážu „pristaviť".

 

16. Výber zo ZÁPISKOV chlapca, muža, starca

(A5, 28 strán)

„Zápisky“ sú príbehom života, prežitého síce nie nejako „dobrodružne“, ale napriek tomu sú azda predsa len poučné – najmä opisom tých „pádov a vstávaní“, no tiež neustáleho hľadania (a občas i postupného nachá­dzania).

Podstatnú časť „Zápiskov¼“ tvorí denník, vedený jedným človekom v prie­behu viac než jedného polstoročia. Preto sú (napriek tomu, že ich autor je ten istý) „zápiskami chlapca“, „zápiskami muža“ i „zápiskami starca“. Sú nielen opisom udalostí – veľmi in­tím­nych, ale aj takých, ktoré „hýbali svetom“; banálnych i zložitých (možno aj zaujímavých) –, ale sú tiež priamym svedkom prebúdzania sa citov (čistých a vznešených) i vášní (zničujúcich a zraňujúcich); sú svedkom dozrievania muža (po stránke citovej, rozumovej i duchovnej), a nás­led­nej postupnej modulácie (niekedy i radikálnej korekcie) niektorých jeho predstáv (snov), názorov a postojov.

Sú obrazom i dôkazom toho, že myslenie a konanie človeka v jednotlivých obdobiach jeho života ovplyvňuje akýsi „trojduel“, pre­biehajúci neustále v jeho duši – súboj troch „aktérov“: pu­dov, ro­zu­mu a mo­rál­ky.

V tomto „trojdueli“ (ktorý hýbe „kyvadlom duše“) môže prechodne víťaziť hociktorý z „akté­rov“, a preto i „hojdačka života“ sa môže občas nachádzať v rôz­nych (i v ex­trém­nych a nebezpečných) polohách. Dôležité je však, aby nezastala; a to ani v žiad­nej extrémnej polohe, ale aby ani nezostala nehybne stáť v tom „naj­bezpeč­nej­šom“ (t.j. najnižšom) bode.

Život je pohyb – tam, kde nie je pohyb, nie je ani život. Avšak „prílišný pohyb“ (alebo dlhodobý „pobyt v extrémnych polohách“) tiež nie je dobrý, je dokonca nebezpečný.

Na to, ktorý z „aktérov“ momentálne v „trojdueli“ víťazí, má vplyv vzájomný pomer ich síl v danom okamihu. A sila jednotlivých „aktérov“ závisí viac ako od „subjektu“ (človeka, v duši ktorého boj prebieha), od istých „objektívnych daností“.

Tento „Výber zo Zápiskov“ obsahuje práve tie ich časti, ktoré hovoria o spomenutom „trojdueli“, ale tiež o tom, aký je vzťah medzi snami a realitou – o tom, že o naplnení snov možno hovoriť aj vtedy, keď boli transformované v realitu, ktorá má síce inú podobu (možno menej romantickú a fantastickú), ale jej podstata sa ne­zmenila; čiže keď „plody“, ktoré realita priniesla, sú rovnaké, iba azda trochu „zrelšie“, ako tie, ktoré boli obsahom snov mladosti

.

17. Solus Christus – totus Christus

(A5; 28 strán)

„Solus Christus“ (jedine Kristus) je jedna zo zásad protestantskej teológie. Znamená, že spásu môžeme získať iba prostredníctvom Krista (toto tvrdenie sa opiera o mnohé texty NZ, napr. J 3,16; 14,6; 1Tim 2,5 a i.).

Ak však hovoríme „prostredníctvom Krista“, máme mať na mysli „celého Krista“ (totus Christus), nie iba jediný je­ho čin, alebo jednu stránku jeho života (či dokonca len je­ho smrť). „Totus Christus“ – to sú všetky stránky a úseky príbehu Ježiša Nazaretského, ktorý ako syn človeka sa stal synom Božím, Kristom a Pánom (a to na základe Božieho vyvolenia, povolania, čiže Božieho pomazania). Celý Kristus – to znamená historický Kristus (základ nášho poznania charakteru a služby pra­vého Božieho svedka), súčasný Kristus (náš vzor a vodca – hlava Cirkvi) i eschatologický Kristus (naša nádej).

To, čo bolo v priebehu času pridané k „solus“ (Christus), treba odstrániť; a to, čo bolo odstránené z „totus“ (Christus), treba k nemu opäť pridať (vrátiť)! A to aj vtedy, ak by pritom malo ísť o revíziu starých kultov a dogiem.

 

 

18. Malý príspevok k reštaurovaniu veľkej budovy – k naplneniu odkazu k veľkej úlohe kresťanov: SEMPER REFORMANDA

(A5, 400 strán)

 

Už názov knihy napovedá, o čo v nej ide: o poukázanie na vážne poškodenia (deformácie) budovy kresťanského učenia, a to s cieľom prispieť aspoň malým dielom k jej prepotrebnému reštaurovaniu. Tie deformácie nespôsobil „zub času“, ale ľudia, ktorí svojvoľne systematicky poškodzovali bu­dovu dvoma nebezpečnými spôsobmi: jed­nak syn­­kretizmom – primiešavaním (resp. „pristavovaním a naliepaním“) rôznych cudzích prvkov, jednak likvidovaním, odstraňo­va­ním („vybúravaním“) dôležitých nosných prvkov budovy.

Autor sa zameriava na sedem hlavných otázok (sedem poškodených nosných prvkov), čím je dané aj rozdelenie knihy na sedem relatívne samostatných častí: 1. O Božom Svetle (o rôznych druhoch Božieho zjavenia, čiže „Božích komunikačných kanálov“, ktorými ľuďom Boh oznamoval a ozna­muje pre nich dôležité správy), 2. O Božom Slove (najdôležitejšom Božom zjavení – „komunikačnom kanáli“), 3. O Božom Zákone (najdôležitejšej časti Božieho Slova; a o „prikázaniach Ježiša Kris­ta“), 4. O Bohu – Zákonodarcovi (Stvoriteľovi a našom Otcovi, ale aj Sudcovi; a o tom, ako si mnohí ľudia „stvorili boha na svoj obraz“), 5. O Ježišovi z Nazareta (ktorý sa stal Kristom a naším Pánom, ale aj „novelizátorom“ a „interpretátorom“ Božieho Zákona), 6. O viere a o vyznaniach viery (o rôznych aspektoch viery a o rozličných vyznaniach – „klasických“ krédach, o osobnom vyznaní i o neverbálnych vyznaniach), 7. O ži­vote časnom (z pohľadu biologického, medicínskeho a teologického; ale i o „hline­ných nohách“ dnes už obsolétnej, no stále umelo živenej Darwinovej hypotézy) i večnom živote (Ide pri ňom o atanáziu alebo o anastázu? Čo o tom hovorí Boh vo svojom Slove?).

Kniha obsahuje aj tri prílohy: najrozsiahlejšiu z nich tvorí päť kníh „No­vého“ („novelizovaného“) Zákona v súčasnom jazyku; ďalšou je úryvok zo svetoznámej knihy A. v. Harnacka „Dejiny dogmy“ a tre­tia je zostavená z ci­tátov z jednej publikácie antinomistu (popie­rateľa platnosti Božieho Zákona) a z kritických komentárov k nim.

 

 

B. Medicína:

 

19. Neurálna terapia (podľa HUNEKEovcov)

čiže: Lokálne anestetiká v liečbe bolesti a iných chorobných stavov, v ktorých etiopatogenéze hrá rozhodujúcu úlohu porucha neurovegetatívnych regulácií.

Autor: MUDr. Milan Beňo; vydal a vytlačil: Bratia Sabovci, s.r.o., Zvolen; nakladateľ: BEEM, Sliač.

Formát knihy: A5; počet strán: 160; počet obrázkov (perokresby a fotografie): 106. Väzba je v dvo­­ja­kom vyhotovení: „V2“ (s mäkkým obalom) alebo  „V8“ (s tvrdým obalom).

 

V osemdesiatych rokoch 20. stor. bola v bývalom Československu ofi­ciálne uznaná a uve­de­ná do praxe nová liečebná metóda – neurálna tera­pia. Aktom tohoto jej uznania a súčas­ne „inštitucionalizovania“ bo­lo schválenie založenia Komisie pre neurálnu tera­piu pri Slo­ven­skej fyziatrickej spo­ločnosti (predsedom Komisie bol autor tejto kni­hy).
Neurálna terapia síce používa lokálne anestetiká, ale nie je lokálnou anestéziou. Lokálna anestézia pominie po 30 – 60 minútach, účinok neurálnej terapie však pretrváva dni, týždne, mesiace, roky, poprípade je trvalý; niekedy dôjde k náhle­mu vy­miz­nutiu všet­­kých prejavov chro­nického ochorenia („sekundový fenomén“) už po jedinej injekcii (ak sa ňou vyradení tzv. „zdroj iritácie“).

V prvej časti tejto knihy nájdete vysvetlenie základov etiopato­gené­zy veľkej skupiny chronických chorôb (vrátane tzv. „pa­to­­lo­gickej bolesti“), spôsobených zlyhaním biologickej negatívnej spätnej väz­by (t.j. vytvorením „pa­tologických reflexov“), ako i me­chanizmu účinku neu­rálnej terapie (a iných metód reflexnej liečby)

V ďalšej časti knihy sú uvedené indikácie a podrobne je opísaná  technika injekcií pri dvoch odlišných, ale vzájom­ne sa do­plňujúcich pos­tu­poch neurálnej terapie: pri „segmentovej liečbe“ (čo je typická forma „reflexnej terapie“) a pri „liečbe sekun­­dovým fenoménom“ (čo je eliminovanie zdroja dlhodobej iritácie, ktorá viedla k dysfunkcii neurovegetatívneho systému a k ná­­sled­nému vzniku ochorenia, často na mieste veľmi vzdialenom od „zdroja iritácie“).

Účinok a bezpečnosť neurálnej terapie sú závislé nielen od jej správneho indikovania, od pozorného zhod­note­nia klinic­­kého stavu pacienta, ale aj, ba najmä, od precíznosti vykonania liečby – teda od toho, či sú injekcie (niekto­ré z nich sú pomer­ne „ne­obvyklé“) aplikované lege artis (t.j. presne a bezpečne).

Táto veľmi účinná, a pritom nie finančne náročná liečebná metóda je dostupná prakticky každému lekárovi. Bez „sprievodcu“ by to však bolo ťažko možné. Stať sa takým sprievodcom má ambíciu táto kniha: záujemcovi by mala poskytnúť najprv nezbytné teo­retické základy neurálnej terapie, a potom by sa mala stať jeho „manuálom“ – praktickým návodom a radcom, ktorý by mu po­mohol dosiahnuť vyššie spomínanú nezbytnú presnosť a bezpečnosť; k tomu má poslúžiť jednak podrobný opis všet­kých základ­ných postupov, jednak viac ako stovka názorných obrázkov (kresieb a fotografií).

 

     20. STARNUTIE a STAROBA -- príčiny, príznaky, problémy
           (a prevencia niektorých problémov). Druhé, doplnené vydanie



(A5, 40 strán)

Publikácia, ako už napovedá jej titul, sa zaoberá príčinami starnutia, príznak­­mi staroby, problémami starých ľudí, ale i prevenciou týchto problémov (či aspoň niektorých z nich). Prevážna časť knihy je písaná odborným jazykom (pretože o istých veciach – ak nemá byť obsah zdeformovaný alebo zredukovaný – sa nedá hovoriť „kuchynskou“ rečou), ale vždy tak, aby im porozumel aj laik (napr. každý odborný výraz je pre­ložený do slovenčiny, poprípade je podrobne vysvetlený jeho význam v danej súvislosti).


 

21. PROBLÉMY pri liečení a pri liečení sa

            

            pre CHYBY a OMYLY lekárov a pacientov 

(najmä v poznávaní a v chápaní "fungovania života" v zdraví a v   chorobe)

        

(A5, 128 strán)

Je až neuveriteľné, koľko chýb a omylov sa vyskytuje v naj­dô­le­ži­tej­­šej oblasti me­dicíny – pri liečení chorých. Auto na ne (aspoň na tie najčastejšie) upozrňuje, pričom sa nesústreďuje na nejaké „senzač­né kauzy“, ktoré sú takou „vďačnou témou“ médií, ale najmä na tie „bež­né“, o ktorých sa mlčí (pretože buď nie sú považované zaič n závažného), alebo sa o nich neraz ani nevie (lebo nie sú pokladané za chyby).
Chýb a omylov sa dopúšťa každý; dopúšťajú sa ich teda aj lekári (pri liečení svojich pacientov), a pochopiteľne, ešte častejšie sa ich dopúšťajú samotní pacienti. Samozrejme, že potom musia vznikať aj prob­lémy, raz menej, inokedy viac závažné (pre­dlžuje, predražuje, ale hlav­­ne komplikuje sa liečba,ba v kraj­nom prí­pade dochádza i k o­hro­­zeniu života).
Príčin chýb a omylov môže byť veľa, napr. nedbalosť, podcenenie niektorých faktov, únava¼, no najčastejšou ich príčinou je nevedomosť (nedostatok informácií, alebo ich chybné „spracovanie“). Týka sa to ako liečiacich, tak i liečených. Zdanlivo v tom­to „vedú“ pacienti (pochopiteľne, veď sú v tejto oblasti ne­školení – sú to „laici“); ak však uvážime, že väčšina z nich sa k potreb­ným informáciám nedostane vinou svojich lekárov (ktorých povinnosťou je poskytnúť svojim pacientom aspoň tie najzákladnejšie informácie), potom aj ich neinformovanosť možno pričítať na konto liečiacich.
Autor upozorňuje na najčastejšie oblasti problémov (chýb a omylov), ktorými sú napr. už spomenutá informovanosť, voľba metódy a načasovania liečby, užívanie liekov, životospráva, o­še­t­rovanie chorých a starých. Pritom však nezostáva iba pri upozornení, resp. kritike, ale poskytuje aj informácie (aspoň základné) o riešení niekto­rých problémov, ako i o fyziologických a pa­­tologických dejoch v orga­niz­me (t.j. o „fungovaní života v zdra­ví aj v cho­robe“), ktoré by mohli pomôcť či­ta­teľovi korigovať niektoré chybné názory a prístupy k lieč­be (i postu­py pri liečbe), a tým možno aj obmedziť počet problémov, a to ako lekárov (t.j. „prob­lémov pri liečení“), tak i pacientov (t.j. „prob­lé­mov pri liečení

 
        22. PO NAJŤAŽŠOM ÚSEKU CESTY kráčal s nami nielen ALZHEIMER
(A5, 84 strán)

Táto kniha je viac než autobiografia – je to takmer „reportáž“, dokumentárny záznam o „dlhom odchádzaní“ blízkej, milovanej osoby, o jej postupnom menení sa v priebehu šiestich rokov – od prvých príznakov choroby do definitívneho odchodu... Keďže autorom je lekár a obeťou choroby jeho manželka, v knihe sa striedajú odborné pasáže s vyslo­vene intímnymi, poznatky lekára (skúsenosti i úvahy) o podstate choroby a možnostiach (či skôr nemožnostiach!) jej liečby s lí­­čením problémov „opatrovateľa“ a neskúseného „mu­ža v do­­mác­nosti“ a s emotív­nym opisom menenia sa (psy­chic­kého i fyzického) milovanej osoby, ktorá po viac než päťdesiatich rokoch spoločného života definitívne odchádza.

Ale tento opis priebehu Alzheimerovej choroby nie je jedinou témou knihy. V pozadí je tu iný silný motív; a ten sa znova a znova tlačí do popredia. Je ním hľadanie odpovede na častú a trýznivú otázku mnohých ľudí: „PREČO?“ No aby bolo možné odpovedať si na túto otázku, je treba vyjasniť si viaceré iné, napríklad: Čo to je náhoda, a kedy už nemožno hovoriť o ná­hode? A ak nejde o náhodu, čo je to potom? A tak práve „náhode a zámeru“ – a rozpoznávaniu jedného od druhého (treba zdôrazniť, že z hľadiska veriaceho človeka) – je venované veľká časť knihy. Podľa skúseností autora totiž práve toto môže zásadne zmeniť postoje človeka: tak, že dokáže vidieť aj v nepríjem­ných a ťažkých zážitkoch zmysel, že nestratí nádej, lebo vie, že koniec bude dobrý, dokonca lepší, než by si sám vedel „naplánovať“.

Ak totiž motivácia úmyslov a činov človeka je čistá a spravodlivá, potom – aj keď sa udalosti vyvíjajú tak, že sa mu zdanlivo nič nedarí – môže si byť istý, že cieľ napokon dosiahne; aj keď možno k ne­mu príde inou cestou, nie práve tou, ktorú mal pôvodne naplánovanú.

23. Fakty a úvahy o AUTORITE a POSLUŠNOSTI 

               Treba o nich vedieť, lebo to ich absencia je hlavnou príčinou katastrofálnej morálnej krízy 
          (a všetkého, čo s ňou súvisí)  súčasného sveta, najmä však „civilizovaného a kultúrneho“ Západu

(autor: M.B. Benjan; formát A5; 64 strán; ISBN: 978-80-8141-160-1)

 

Dnes sa stretávame s absenciou autority takmer všade: v rodi­nách, školách, na pracoviskách..., mnohí ľudia nerešpektujú zákony, tra­dície a kon­vencie, spoločenské a mravné normy (ktoré tiež majú, alebo by mali mať autoritu). Niektorí svoj odpor k autoritám dávajú ostentatívne najavo, napr. svojím správaním sa na verejnosti, svojím oblečením a pod. A pri tomto demonštratívnom ignorovaní, po­prípade potupovaní autorít (žiak pri ponižovaní učiteľa, vodič pri ignorovaní do­pravných prepisov, podnikateľ pri daňovom podvode, sexuálny deviant pri účasti na „pride proteste“ atď.) sa cítia dokonca ako „hr­dinovia“. No nielenže sa tak cítia oni, tak ich vníma neraz aj ich okolie. Ale predsa všetko toto je znakom vážnej (mož­no smrteľnej) choroby spoločnosti, v ktorej žijú takíto „hrdinovia“.

Autor je presvedčený, že ono (takmer) všeobecné ignorovanie autorít (so všetkými dôsledkami) má príčinu v se­kularizácii (presnejšie v ateizácii) spoločnosti v krajinách západnej (a strednej ) Európy: Veď ak je možné ignorovať najvyššiu autoritu – Boha, prečo potom rešpektovať iné (nižšie) autority? (NB keď ich autorita – napr. autorita rodičov, učiteľov, „vrchnosti“ – sa často opiera práve o tú najvyš­šiu autoritu).

Ľudská spoločnosť je zložitý systém. A v každom systéme (biologickom, technickom i spo­ločenskom) platia isté zákonitosti vo vzťahoch medzi riadiacimi a riadenými prvkami. Ak sa tieto vzťahy narušia, vzniknú problémy, v krajnom prípade i zánik systému. No a neakceptovanie autority (riadiaceho prvku, resp. systému), neposlušnosť – to nie je nič iné ako hrubé porušenie normálnych (zákonitých) vzťahov v systéme.

Preto je tak dôležité obnoviť normálne vzťahy v systéme – v našej spoločnosti: rešpektovať autoritu (pokiaľ ide o skutočnú autoritu, a nie o nejakú „pseudoautoritu“) a poslúchať (ak príkaz nie je v rozpore s pra­vidlami danými najvyššou autoritou).

O tom všetkom (Ako to je? Prečo je to tak, ako to je? Ako sa v tom orientovať? Ako a čo konať, aby to nebolo tak, ako to je?) je táto kniha.

24. O srdcovom infarkte

(A5, 20 strán).

Výskyt ischemickej choroby srdca (teda aj srdcového infarktu) možno podstatne znížiť (v nie­­kto­rých krajinách sa to podarilo), avšak len za predpokladu, že rozumnosť civilizo­va­ného a vzde­laného homo sapiens 21. storočia sa prejaví aj v tom, že sa bude riadiť tým, čo ľudský rozum (vedecký výs­kum a skúsenosti) v tejto oblasti zistil, že sa bude vyhýbať tomu, čo ohro­zuje jeho integritu, exis­tenciu, život; že sa teda nebude správať ako malé dieťa alebo primitívny tvor, ktorý uverí, že je oheň horúci, až keď do neho strčí prst; lebo následky takéhoto “popálenia” ­– srdcový infarkt, o ktorý si človek neraz celou svojou živo­to­správou priam “koleduje”, môžu byť tragické. Ako sa správať, čo treba robiť a čomu sa vyhýbať stručne a zrozumiteľne podáva táto brožúrka, ktorá síce vyšle pred viacerými rok­mi, ale jej obsah je stále aktuálny, platný.

Autor mal počas svojej dlhoročnej praxe (pri liečení pacientov s chorobami srdca a ciev, ale aj pri prednáškach a osob­ných rozhovoroch) veľa možností poznať, čo ľudí zaujíma, ale aj to, v čom majú najviac nejasností, poprípade o čom mávajú úplne skreslené, ne­správ­ne predstavy. Niektorí sa so svojimi otáz­kami a problémami lekárovi nezdvôveria, ale hľadajú radu buď u svo­jich pria­teľov a známych (“skúsených mazákov”), ktorí sú postihnutí rovnakou alebo podobnou cho­robou. A tak neraz získavajú neodborné, nesprávne infor­má­cie, ktoré môžu viac uškodiť ako prospieť. Na zákla­de týchto poznatkov autor zhrnul naj­čas­tejšie a z hľadiska praktickej prevencie srdcového infarktu najdôležitejšie otáz­ky. Tieto otázky spolu s odpoveďami na ne tu predkladá vo forme akéhosi “rozhovoru” s nádejou, že tým, ktorí ma­jú úprimný záujem o svoje zdravie, tento “roz­hovor” môže po­môcť.

A tým, ktorí sa nechcú aktívne podieľať na vytváraní a udržiavaní svojho zdravia buď z pohodlnosti alebo preto, lebo si myslia, že ochrániť ich pred prípadnou tragickou príhodou, je výhradne vecou zdravotníkov, odkazuje:

»Sr­dce je síce “zázračný” orgán – pumpa, ktorej “technické parametre”, spoľahlivosť a trvanlivosť neporov­nateľne pre­vyšujú akékoľvek zariadenie vytvorené nesmierne vyspelou technikou 21. storočia, no má predsa len jednu “ne­prí­jemnú” vlastnosť, že totiž (na rozdiel napr. od iných, tiež životne dôležitých orgánov, ako sú obličky, pečeň, zažívacie orgány a pod.) aj krátke zastavenie jeho činnosti (nad 3 minúty) vedie k smrti (resp. k tr­valému poškodeniu mozgu), a tak lekárska pomoc, čo aká rýchla, príde obyčajne neskoro.

Ak hazardný hráč riskuje stratu svojho majetku, ľudia ho (oprávnene) považujú za hlupáka, blázna, úbožiaka. Za čo pova­žovať toho, kto hazarduje s najcennejším majetkom, ktorý človek má – so svojím životom, ktorý je jediný, jedi­neč­ný, neopa­kovateľný?

Uvažujte. Verím, že aj u vás rozum zvíťazí nad vášňami a inými “neresťami”, ako sú napr. pohodlnosť (lenivosť), poží­vač­nosť (pažravosť), otrocká závislosť na cigaretách, alkohole atď.

        Prajem vám, aby ste sa nielen odhodlali započať so správnou životosprávou, ale najmä – aby ste pri nej vytrvali.«

prejsť na: úvodnú stranu cenník  mimoknižné publikácie